Toto bolo naše druhé vystúpenie v kostole. Bolo to tak super ako ked som bola na prvom vystúpení v Betánii. Hanbila som sa a mala som divný pocit , že sa pomýlime v slovách. Ale našťastie to dopadlo dobre. Všetci nám tlieskali.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
Sárinka!
Ja sa ozývam tak oneskorene, lebo som nevedela o tvojom blogu, ale aj takto neskoro je lepšie ako nikdy. Ja som Ťa nevedela nájsť na tej spoločnej fotografii, trochu dosť zle vidím. Ale nakoniec som Ťa našla podľa toho kto je pre mňa tam najkrajší.
Píšeš, že si maličká. To nie je chyba. Dobrého je aj málo dosť.
Ja keď som bola tretiačka na základnej škole som patrila medzi najvyššie dievčatá, no a vidíš potom som ktovieako nenarástla, ale mňa to nikdy netrápilo. Ja som bola spokojná, že som menšia.
Len neviem dokedy budeš menšia Ty, pretože mamička hovorila, že cez leto si zo všetkého vyrástla a museli Ti kupovať komplet nové veci.
Páči sa Ti v tom zbore?
Ja som chodila do takého speváckeho zboru, čo bol v pionierskom dome, teraz je to prezidentský palác a aj u nás v škole. Vtedy sme nesmeli spievať pre Boha v kostole. To bolo zakázané. Tak som spievala všelijaké pionierské, budovateľské a socialistické pesničky. Neviem či vieš aké sú to, asi nie. Niekedy Ti to napíšem, alebo Ti to vysvetlí ocko alebo mamička.
Napr.
Raz dva ľavá, raz dva ľavá
za krásnu našu vlasť dáme hoc aj život svoj za víťazstvo utláčaných povedieme boj....atď.
To boli trapošiny čo?
Ja som skúšla skoro všetko, ale najviac som chcela chodiť na športové krúžky, to ma najviac bavilo a ešte aj dramatický.
Dnes ma najviac potešujú vnúčatá a keramika. Pá Bab
Zverejnenie komentára