V nasom zbore mame taky zvyk, ze pred nacvikom , si vzdy zapalime sviecku. Som velmi mala, na to aby som dociahla na podstavec, na ktorom byva sviecka.Moim snom bolo byt taka vysoka aby som mohla zapalit sviecku aj ja. Rano som to povedala mamicke a hladali sme spolu niake riesenie. Ked som prisla na Mraciky ,zistila som, ze moj problem uz vyriesil moj problem. Sviecka bola polozena na klaviri, kde ja hravo dociahnem, ved nie som ziadny trpazlik .
Nie vsetko, po com tuzime a sa nam splni je iba super. Ja som sa na tej sviecke trocha popalila a bol to pre mna trapas.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
2 komentáre:
sarinka,hovor´mi nieco o trapasoch,dnes som isla prvykrat sama autom a ked som isla parkovat na parkovisko ktore je na streche polusu tak som zastavila daleko od pristroja ktory dava parkovacie karty.hned za mna sa nalepil nejky ujko,ktory zacal nadavat ked uvidel,ze som musela zastavit a vystupit von z auta aby som si mohla zobrat parkovaciu kartu,namiesto toho aby som len stiahla okno na aute a natiahla ruku.bol to riadny trapas.takze sme na tom rovnako.tentomesiac uy pojdeme na tu pizzu,uy aj viem kedy.
Ja Ti rozložím sviečky aj na zem aj všade kde budeš chcieť a môžeš páliť.
Teraz v novembri bude taký sviatok Všetkých svätých a to ľudia v húfoch chodia na cintoríny a zapaľujú sviečky. Ja keď som bola malá vždy som sa tam s nimi hrala /jej aj sa mi to rýmuje/a celá som sa pokapkala voskom. To moju mamičku veľmi "potešilo" akože, lebo ten vosk zo sviečky musela oškrabovať a aj tak tam ostali stopy. Ale bolo to krásne toľko ohníčkov blikalo okolo.
Pá Bab
Zverejnenie komentára